Skôr, než Vám opíšem celý príbeh mojich klientov, musím povedať, že toto bol asi doposiaľ najsilnejší: príbeh, prípad a skúsenosť, ktorú som zažila.
Predstavte si, že idete domov z práce, z nákupu, vyzdvihli ste deti v škôlke a škole, a vo vchode bytového domu kde bývate si všimnete oznam. Začítate sa, ževraj dražba v dome…”Hm,kto to asi býva na čísle bytu xy…moment…veď to sme predsa my!!!!!!”
Bohužiaľ toto “neni” ani vymyslený príbeh, ani vtip, ale krutá realita 21. storočia, moderného Slovenska…Aby som bola ale úplne nestranná, je pravda, že klienti neboli 100% tne vzorní pri dodržiavaní termínu splátok, no ako sa dočítate, nebol to ani prípad pre dražbu. Ale vráťme sa na začiatok príbehu….
Poznáte to, bežná slovenská mladá rodinka, 2 malé deti, raz lepšie, raz horšie…. Ako som písala v úvode, o tom, že majú vyhlásenú dražbu na byt, sa dozvedeli z oznamu na chodbe. Pár krát pred tým sa čudovali, že im občas neprišla pošta odtiaľ, potom odtiaľ, ale nikdy tomu nevenovali zvýšenú pozornosť.
A začal sa boj. Nikdy si nemysleli, že takáto vec sa môže stať aj im, alebo, že sa vôbec môže stať. Nevedeli čo majú robiť, na koho sa obrátiť. V banke ich totálne odbili, že to sa už ich netýka. Dražobná spoločnosť, na ktorú našli kontakt im povedala len toľko, že majú mesiac nato, aby vyplatili 32.000€ + 5.000€ trovy dražby, inak o byt prídu. Nakoniec sa skontaktovali so mnou a stretli sme sa, aby mi všetko vysvetlili.
Priznám sa, že na prvé počutie som im veľmi neverila. Predsa klasický prípad, kedy si niekto platí úver ako sa mu zachce, alebo neplatí, až mu nakoniec zoberú byt. Omyl. Čím viac som sa toho dozvedela, tým viac mi to nijako nezapadalo, bolo tam kopec nejasností, od nedoručených listov až po postupy banky. A nie som ten typ finančného poradcu, ktorý sa tak ľahko vzdáva alebo nechá klientov v štichu.
Po konzultácii s kamarátom právnikom, ktorý mal rovnakú predtuchu ako ja, sme sa rozhodli, že podáme na súd bezodkladné opatrenie o zastavení dražby. Bolo to za 1 minútu 12, keďže do dražby ostával 1 deň. Stihli sme to, klienti osobne odniesli list na konanie dražby a tá bola chválabohu prerušená. Čo mohlo byť také nejasné? Nuž, všetko…..
- Klietom neprišla do schránky ani jedna výzva, ani jedna upomienka (kde skončili, do dnes nevieme)
- Jednanie zástupcu banky bolo tak neadekvátne jeho postaveniu, až mi prišlo ako keby on osobne bol aj majiteľom dražobnej spoločnosti.
- Ani po opakovaných návštevách banka nebola schopná dať klientovi do ruky tie dokumenty, ktoré mu mali byť doručené. Odpoveď len bola, že to je chyba klienta, že ich nemá. Samozrejme pripustiť, že naozaj môže ísť o prípad „omyl“ na Slovensku neexistuje.
- Klientovi odchádzali splátky z iného účtu a banky priamo na úverový účet trvalým príkazom (tu sa asi 2x stalo, že prišli neskôr ako mali)
- Klienti sa absolútne nedostali k informácii, prečo, začo a ako teda došlo k zosplatneniu úveru.
- Klientom banka zablokovala účet a povedala, že ho odblokuje, až keď vyrovnajú zostatok dlhu.
- V obchodných podmienkach banky je uvedené, že k okamžitej dražbe môže prísť, ak klient dlží viac ako 3000€, čo by pri splátke cca 200€ znamenalo viac ako rok neplatenia!!!!! Toto sa v žiadnom prípade nestalo.
- Dražobné spoločnosti majú oprávnenie účtovať si 10% z výšky dlhu, prečo teda požadovali viac ako 5.000€? A veľa, veľa ďaľšieho…..
Tak teda dražba bola pozastavená, avšak potrebovali sme vyplatiť ten zostatok úveru. Podotýkam, že už všetko riešil s nami právnik. Po dlhej úvahe, a po tom, čo som naozaj klientom uverila, že sa do tohto problému dostali takpovediac neúmyselne, som im tých 30tis. požičala. Hej, bol to risk ale teraz viem, že stál zato……Ale pokračujme….
Medzičasom prišiel klientom výpis z úveru, že je splatený, ale to nie je všetko!!! Na úverovom účte bol preplatok 1200€!!!!! Chápete to?? Banka im zosplatnila úver, lebo “asi neplatiči” a na tom istom účte bol zrazu preplatok 1200€. Toto ma naozaj šokovalo, a presvedčilo že som sa rozhodla správne. Ale vraj im ich pošlú, až keď uhradia trovy dražby….čo toto má akože byť?
Právnik medzi tým napadol aj túto skutočnosť, prečo by sa malo platiť až 5.000€ dražobnej spoločnosti. Nič teda, čakali sme a verili v justičnú spravodlivosť. Tá sa dostavila vo forme listu, že dražba bola naozaj neoprávnená, a že sa môžme odvolať.
Šok č. 2: Čo keby som tejto mladej rodine neverila? Ostali by na ulici a bez strechy nad hlavou a bez bytu…..Koho by toto potom zaujímalo? NIKOHO
Teraz už vôbec nešlo o peniaze, nešlo o byt, išlo len o ten pocit krivdy a bezmoci.
A teraz reálne: odvolať sa máme na čo? Veď úver už je splatený, už to je jedno…..a súdiť sa budeme koľko? Rok? Dva? A potom čo? Čo vyhrajeme? Byt som už zachránila predsa.
Aj o tých 5tis. dražobke sa máme súdiť, lebo dokiaľ ich nezaplatíme, alebo súd neuzná inak, stále má byt ťarchu dražobky.
Už toto všetko stálo okolo 300€, a to si nerátam svoj čas a námahu, ktorú som celému prípadu venovala (asi 4 mesiace), a ďaľších koľko eur by ešte klienti potrebovali? Aby sa vôbec domohli spravodlivosti? A spravodlivosti pre koho?
Klienti sa rozhodli, že vyplatíme aj dražobnú spoločnosť, lebo už nato všetko nemajú ani chuť ani silu, a ani finančné prostriedky.
Mesiac po tom prišiel ešte jeden list zo súdu, že majú nárok na všetky trovy konania, ktoré si rozdelí banka aj dražobná spoločnosť. To som už nevedela či sa mám radovať, alebo byt naozaj ztoho všetkého smutná.
Najviac strašidelné, hrozivé a predovšetkým smutné na tomto príbehu, síce so štastným koncom je, že čo keby………
Čo keby si klientka ten oznam ani nevšimla?
Čo keby klienti nenarazili na mňa?
Čo keby som im tie peniaze nepožičala?
Čo keby sme sa neodvolali na súd?
Všetky otázky majú rovnakú odpoveď. Mladá rodina by prišla o byt, strechu nad hlavou a garantujem Vám, že nikoho nikdy by to už nezaujímalo.
Toto je smutná realita na Slovensku.
Dúfam, že ak ste v podobnej situácii, alebo poznáte niekoho, kto v nej je, pomôže Vám môj článok nájsť odvahu bojovať za svoj majetok a za svoju strechu nad hlavou, lebo aj toto bohužial je stále súčasťou súčasného stavu našej spoločnosti.